- Slovenská Republika
Médiá
Detaily
100 rokov po jej objavení vstupuje alergénová imunoterapia do novej éry
Paríž, 4. januára 2011 – Keď britskí lekári Leonard Noon a John Freeman v roku 1911 publikovali svoj prelomový výskum, bol termín „alergia“ pomerne nový a etiológia alergie na pele tráv bola ešte stále relatívne nejasná. Ich objav alergénovej imunoterapie (AIT) predchádzal jej overeniu. Dal podnet na rad rozhodujúcich otázok, na ktoré bolo nutné nájsť odpoveď, ak mal byť ich sľubný prístup k liečbe alergií úspešný. O sto rokov sa tieto otázky podarilo zodpovedať prostredníctvom špičkového výskumu a klinických dôkazov získaných z rozsiahlych kontrolovaných klinických hodnotení.
Otázky, ktoré si v roku 1911 položili Noon a Freeman, zahŕňali „správny“ spôsob podávania liečby, dávkovania a potrebné intervaly medzi aplikáciami, stupeň imunity, ktorý je možné dosiahnuť u pacientov alergických na pele tráv, a to, či ochorenie možno vyliečiť natrvalo.
Od tých čias sa generácie alergiológov pokúšali tieto problémy vyriešiť a alergénovú imunoterapiu zdokonaliť. Ich snaha viedla k ďalším experimentom a k istému empirickému úspechu. Výsledkom bola širšia aplikácia takzvanej „špecifickej“ imunoterapie aplikovanej pôvodne v injekčnej forme a oveľa neskôrv pohodlnejšej a pre pacientov šetrnejšej forme sublingválnych kvapiek a – najnovšie – tabliet. Výskum pokračoval a dôkazy i nové pokyny vydané medzinárodnými vedeckými a regulačnými orgánmi viedli k tomu, že v súčasnosti sa imunoterapia vo forme tabliet vysoko cení ako prípravok medicíny založenej na dôkazoch a pohodlná forma liečby so silnými dlhodobými účinkami a s dobre dokumentovanou účinnosťou a bezpečnosťou.
Od prvých dní...
Leonard Noon, ktorého hlavným predmetom výskumu boli pele tráv, získal poznatky o peľovej etiológii sennej nádchy, ktorú už dokázali ďalší vedci, sa v roku 1911 rozhodol publikovať vôbec prvý článok opisujúci nový postup, ktorý by mohol byť úspešný pri liečbe sennej nádchy.
Jeho hypotéza spočívala v tom, že „forma recidivujúceho kataru postihujúceho niektorých jedincov v mesiaci máj, jún a júl“ bola spôsobená „rozpustným toxínom vyskytujúcim sa v peľoch tráv“. Vstreknutie malých množstiev tohto peľového „toxínu“ by mohlo vyvolať imunitný stav a stav pacienta by sa zlepšil.
1 Noon L, Prophylactic Inoculation Against Hay Fever, The Lancet June 10, 1911;1 572 – 1 573.
Po týchto prvých krokoch pokračovali v priekopníckom výskume v oblasti alergénovej imunoterapie ďalší vedci. O 20 rokov neskôr získali ďalšie znalosti o mechanizme tohto ochorenia, protilátkach, kožných testoch, ďalších alergénoch vrátane roztočov žijúcich v domácom prachu a nežiaducich účinkoch.
Zdokonalili metódy alergénovej extrakcie, diagnózy a liečby. V roku 1949 boli publikované prvé kontrolované štúdie zamerané na alergénovú imunoterapiu3. V priebehu nasledujúcich päť desaťročí sa klinický výskum rozrástol. Jasne dokázal prínos AIT pre respiračné alergie a alergie na jed a viedol k nesmiernemu pokroku v chápaní základných imunologických mechanizmov alergickej reakcie. Početné kontrolované klinické hodnotenia dokázali imunomodulačné účinky a celkovú bezpečnosť alergénovej imunoterapie.
Aj napriek skutočnosti, že perorálna desenzibilizácia proti peľom bola po prvýkrát publikovaná v roku 1928, sublingválna imunoterapia (SLIT) sa stala porovnateľnou so subkutánnou liečbou (SCIT) až v 80. rokoch.
... k uznávanej liečbe
V roku 2009, takmer sto rokov od originálneho objavu L. Noona, Svetová alergiologická organizácia (WAO) jasne potvrdila koncepciu sublingválnej imunoterapie pre liečbu pacientov trpiacich miernou až ťažkou alergickou rinitídou.5 Uviedla, že sublingválna aplikácia vykazuje výrazne pozitívnejší pomer prínosov oproti rizikám ako subkutánna aplikácia a že sublingválna imunoterapia vo forme tabliet je podstatne lepšie dokumentovaná.
Nové pokyny Európskej liekovej agentúry (EMA) vydané v tom istom roku znamenali pre alergénovú imunoterapiu obrat. Vytvorili rámec pre klinický vývoj, výrobu a kvalitu prípravkov AIT a na základe jednoznačných klinických dôkazov sa zaslúžili o registráciu hlavných alergénov ako medzinárodne
chránených liečivých prípravkov. Pokyny EMA stanovia, že registrované imunoterapeutické prípravky sú na vyššej úrovni ako existujúce liečivé prípravky, a to z hľadiska lepšie preukázanej účinnosti, údajov obezpečnosti a dokumentácie. Ďalej navrhujú referenčný rámec pre európske zdravotnícke orgány a robia z alergénov pôvodnú kategóriu liečivých prípravkov.
Alergénová imunoterapia, podložená mnohými klinickými hodnoteniami a uznaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a Svetovou alergologickou organizáciou, predstavuje jedinú možnosť liečby, ktorá je nielen schopná obmedziť príznaky, ale aj upraviť priebeh ochorenia a jeho podstatu.
AIT okrem toho napomáha znižovať spotrebu súčasne podávaných liečivých prípravkov tým, že obmedzuje nutnosť podávania symptomatických liečiv6, 7.
Odpovede založené na dôkazoch vedú k novej kategórii liečivých prípravkov
Francúzska biofarmaceutická spoločnosť Stallergenes na základe početných vedeckých podkladov a svojich rozsiahlych odborných vedomostí získaných vo vlastných laboratóriách zameriava od roku 2003 svoj výskum na alergénovú imunoterapiu vo forme tabliet.
Prebiehajúca klinická štúdia fázy III hodnotiaca sezónne tablety obsahujúce 5 trávových alergénov potvrdila dlhodobú účinnosť liečby. Štúdia je naplánovaná tak, aby trvala celkovo päť rokov. Jej cieľom je hodnotiť dlhodobý účinok po troch rokoch aktívnej liečby. Počas týchto počiatočných troch rokov dosiahlo
Spoločnosť Stallergenes prišla v roku 2008 v Nemecku s novou generáciou sezónnej sublingválnej imunoterapie8 pre pacientov alergických na pele tráv, ktorí trpia miernou až ťažkou alergickou rinitídou. Na základe klinických dôkazov poskytuje jednoznačné odpovede na kľúčové otázky týkajúce sa podávania, dávkovania a protokolu liečby, ktoré si kládol L. Noon v roku 1911.
A nakoniec...
Po pozitívnych skúsenostiach v Nemecku a vďaka registrácii postupom vzájomného uznávania pre Európsku úniu sa tento liečivý prípravok v súčasnosti zavádza v Rakúsku, Českej republike, na Slovensku a v Holandsku. Prebieha tiež registrácia, ktorá umožní uvedenie na trh aj v ďalších európskych krajinách.
Vo svojej pôvodnej práci Leonard Noon napísal: „Čas ukáže, či takto získaná imunita bude stačiť na to, aby pacient prežil sezónu bez každoročných atakov sennej nádchy.“
Leonard Noon, brilantný vedec, ktorého mnohí považujú za „otca alergénovej imunoterapie“, priniesol rad vizionárskych otázok, ktoré podnecujú generácie alergiológov v oblasti výskumu. Keby sa vo svojej dobe mohol preniesť o 100 rokov do budúcnosti, bol by s odpoveďami spokojný.
___________
Kľúčové míľniky, ktoré viedli k objaveniu alergénovej imunoterapie (AIT) a ďalej
1911 > Leonard Noon (The Lancet.1911, June10; 1572 – 1573) a John Freeman (The Lancet. 1911, Sep16; 814 – 817) uskutočnili prvú špecifickú imunoterapiu a výsledky publikovali.
1915 > Americkí lekári Robert A. Cooke a Albert Vander Veer publikovali článok o „ľudskej senzibilizácii“ (J Immunol. 1916; 1: 201 – 305). Ich príspevok zahŕňal dedičnosť senzibilizácie, vývoj intradermálneho kožného testu, protilátky pri sennej nádche, objasnenie domáceho prachu ako dôležitého alergénu a klasifikáciu hypersenzitivity.
1918 > Cooke založil prvú alergiologickú kliniku.
1922 > Časopis Journal of Immunology vydal celé číslo venované alergiám (prvé). Obsahovalo rad veľmi významných článkov, vrátane článku A. F. Coca venovaného skvalitneným metódam extrakcie alergénov.
1927 > Vander Veer, Cooke a Spain publikovali súhrnný článok (Am J Med Sci. 1927; 174: 101) o diagnostikovaní sezónnej sennej nádchy a jej liečbe.
1928 > Prvá správa o perorálnej desenzibilizácii proti peľom J. H. Blacka (J Lab Clin Med.1928; 13: 709).
1930 > Freeman zaviedol „urýchlenú desenzibilizáciu“, pri ktorej boli injekcie peľových vakcín podáváné v 1,5- až 2-hodinových intervaloch v priebehu 14 dní.
1949 > Publikovanie prvých kontrolovaných štúdií venovaných účinnosti AIT.
1951 – 70 > Niekoľko kritických štúdií pomohlo dolkázať prospešnosť imunoterapie pre respiračné alergie a alergie na jed, vyvrátilo tvrdenie o účinnosti bakteriálnych vakcín a významne rozšírilo vedecké poznatky o základnej imunológii alergickej reakcie, čím pripravilo pôdu pre budúci výskum a skvalitnenie liečby.
1968 > Johnstone a Dutton dokázali, že 14 rokov po ukončení imunoterapie pretrvával v skupine liečenej AIT aj naďalej nižší výskyt astmy. (Pediatrics.1968; 42: 793 – 802)
1971 – 90 > V randomizovaných kontrolovaných klinických hodnoteniach boli zistené imunomodulačné účinky a celková bezpečnosť alergénovej imunoterapie. Tieto štúdie dokázali účinnosť špecifických alergénov vrátane trávových peľov, skúmali podrobne mechanizmy imunoterapie a rozšírili znalosti o nežiaducich účinkoch.2
1984 > Grammar a kolektív dokázali pretrvávajúci účinok AIT po dokončení liečby (J Allergy Clin Immunol. 1984; 73: 484 – 489). Z klinického hľadiska liečená skupina aj naďalej uvádzala sústavné zlepšovanie skóre symptómov počas viac ako 3 rokov bez aplikácie ďalšej liečby. Ďalší autori tieto závery potvrdili a podrobne opísali.
1999 > Durham a kolektív publikovali štúdiu (N Engl J Med.1999; 341: 468 – 475) uvádzajúcu, že po 3 rokoch imunoterapie trávovými peľmi u dospelých s alergickou rinitídou prínosy pretrvávajú.
Od roku 2000 > Vzrastá akceptácia sublingválnej aplikácie (ARIA 2004, ARIA 2008, pozičného dokumentu WAO, WHO, pokyny EMA), ktorej hodnotenie bolo čoraz viac uznávané za lepšie a bezpečnejšie ako subkutánna imunoterapia (Finegold and Oppenheimer, Ann Allergy Asthma Immunol. 2010; 105: 394 – 398).
2008 > V Nemecku bolo vydané rozhodnutie o registrácii pre sublingválne tablety obsahujúce 5 trávových alergénov.
2 Freeman J, Further Observations on the Treatment of Hay Fever by Hypodermic Inoculations of Pollen Vaccine, The Lancet Sep16, 1911; 814 – 817.
3 Black J. H. The Oral Administration of Pollen. J Lab Clin Med. 1928; 13: 709.
4 Black J. H. The Oral Administration of Pollen. J Lab Clin Med. 1928; 13: 709.
5 Sublingual Immunotherapy. World Organization Position Paper 2009. Allergy 2009; 64 (Suppl. 91): 1 – 59.
6 Wahn U. et al. Efficacy and Safety of Five-grass-pollen Sublingual Tablets in Children and Adolescents with Grass Pollen Rhinoconjunctivitis. J Allergy Clinical Immunol 2009, 123: 160 – 6.
7 Didier A. et al. Optimal Dose, Efficacy, and Safety of Once-daily Sublingual Immunotherapy with a 5-grass-pollen Tablet for Seasonal Allergic Rhinitis. J Allergy Clinical Immunol 2007; 120 (6): 1 338 – 45.
8 Takzvaná sezónna tableta SLIT obsahujúca 5 trávových alergénov. Pre zdravotnícku tlač: registrovaný obchodný názov je Oralair®.
