Respiračné alergie

Výskyt respiračných alergických ochorení sa za posledných niekoľkých desaťročí zreteľne zvýšil
a v západných krajinách dosiahol rekordnú úroveň. Odhaduje sa, že tu môže mať klinické príznaky alergie zhruba jedna zo štyroch osôb. Alergickými respiračnými ochoreniami je postihnutých asi 90 miliónov Európanov a 65 miliónov Američanov.

S ohľadom na zvýšený výskyt alergickej rinitídy a astmy a ich vplyv na zdravie populácie vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organisation, WHO)
v posledných 10 rokoch celosvetový prístup k prevencii a kontrole týchto ochorení (GINA programy ARIA, GARD). Vedecké štúdie ukázali, že ľudia často mávajú súčasne astmu a rinitídu. U osôb trpiacich na alergickú rinitídu je trikrát vyššia pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie astma, ako u osôb bez alergií. Hoci medzi alergickou rinitídou a astmou existujú rozdiely, sú obidve ochorenia spôsobené spoločným zápalovým procesom postihujúcim horné a dolné dýchacie cesty.

Liečba alergickej rinitídy môže teda brániť nástupu astmy. 

Dedičnosť hrá dôležitú úlohu pri stanovení atopickej predispozície určitej osoby:

[1] Masoli et al. Allergy 2004; 59(5): 469-78; Aas et al. 1997 European Allergy White Paper: Allergic Diseases as a Public Health Problem, Leynaert JACI 2000,
[2] Magnan Eur Resp J 1998, ARIA- JACI 2001, ISAAC Lancet 1998